Zaujímavé miesta v okolí južne od Košíc
1. Hraničný priechod Skároš-Hollohaza
V minulosti tadiaľ prechádzali obyvatelia z okolitých dedín hlavne za prácou alebo kultúrou na jarmoky a trhy. Viedla tade poľná cesta dovtedy prístupná iba peši. Keď bol pri Priechod sa nachádza v nadmorskej výške 402 mnm, je prístupný zo Slovenskej strany po asfaltovej ceste, z madarskej strany vedie kamenistá cesta, ktorá sa napája na asfaltku. Na tomto mieste sa nachádzajú oddychové zóny s možnosťou opekania, zberu húb, turistiky a cyklistiky. Jedinou cestou ako sa dostať k historickému komplexu v Nižnej Myšli je cez drevený most rieky Olšava. Základy kostola sú postavené v lesnom prostredí Slanských vrchov asi 1,5 km od Nižnej Myšle smerom na východ. Pri sútoku Hornádu a Olšavy sa nachádza slabo mineralizovaný prameň Koscelek. Slanské pohorie je jedinečným slovenským sopečným pohorím, pôvodne celé pokryté miešanými bukovo - dubovými lesmi, s prímesou javorov a jedle. V lesoch sú prastaré lesné spoločenstvá a vyskytujú sa tam chránené druhy rastlín a živočíchov. Početné potoky , zväčša bystrinného charakteru sa vlievajú do Hornádu zo svahov okolitých hôr. Spoločenstvá listnatých lesov si na väčšine územia uchovali pôvodný ráz. Zrúcanina hradu Füzér v blízkosti obce Füzér stojí na osamotenom skalnatom kuželi. Hrad postavili v na začiatku 13. storočia. V období Rákócziho povstania cisárske vojská hrad Füzér vyhodili do vzduchu. Keked je malou obcou na severe Maďarskej republiky. Obyvatelia patria ku maďarskej národnosti, väčšinou sú rímskokatolického vierovyznania. Tradičné staré ľudové zvyky sa u chlapcov a dievčat postupne vytrácajú. Cez obec preteká jediná rieka Kekedifurdé, ktorá pramení v horách a vlieva sa do rieky Hornád. V 18.stor. tu vznikli kúpele, ktoré sa zachovali dodnes. Dominantou je miestny kaštieľ , ktorý si tu v minulosti postavil zemepán. Tradičné domy sú válkové (z nepálenej tehly), prízemné so zápražim (tzv. gankom). Na okraji obce je park s vysokými brezami a pohľadom do „ruskej rozprávkovej knižky“. Na vrchole sa týči biely pamätník postavený sovietskej armáde ako pocta pri oslobodzovaní krajiny. V brezovom lesíku je možnosť obhliadky vojenskej techniky. Jazero Izra leží v maďarsko - Izra leží v nadmorskej výške 448 metrov nad morom. Hĺbka jazera podľa dostupných údajov dosahuje až osem metrov, podobne ako pri ostatných jazerách tohoto typu sa však postupne zanáša a hĺbka kolíše. Z hľadiska prírodných zaujímavostí stojí za pozornosť vodná flóra i fauna, najmä zriedkavejšie druhy rýb. Národná prírodná rezervácia s výmerou 67,8 ha. Vyskytujú sa tu lesné spoločenstvá bučín a lipových javorín s hniezdiskami a výskytom chránených dravcov. - Torysa je východoslovenská rieka, ktorá pramení v Levočských vrchoch - Hornád je slovenská rieka, podľa dĺžky na slovenskom území je 5. najdlhšia. pramení pod Kráľovou Hoľou vo výške 1050 mnm Vo výraznom znížení hrebeňa Slanských vrchov na východnom Slovensku leží obec Slanec, nad ktorou sa vypína vrch so zvyškami stredovekého hradu. V listine z roku 1230 sa uvádza ako hrad chrániaci sklad soli. Z hradu sa zachovala strážna veža Nebojsa. echod oficiálne otvorený v roku 2005, začali touto cestou jazdiť motorové vozidlá.
2. Rieka Olšava
3. Domčeky neďaleko hraníc so Slovenskom v nadmorskej výške 630 mnm v Slanskom pohorí
4. Pôvodne stromy v Slanských vrchoch
5. Krajina pri povodí rieky Hornád
6. Dedina a hrad Fuzer – centrum kultúrneho diania v Maďarských obciach
7. Pasienky a lúky popri ceste do obce Skároš
8. Chov oviec v dedine Keked
9. Hotel a kaštieľ v obci Keked
10. Prírodné vojenské múzeum v Skároši
11. Listnaté stromy popri ceste do obce Skároš
12. Jazero Izra
slovenskom hraničnom podcelku Slanských vrchov Milič. Práve po jeho svahoch sa zosunul v minulosti masívny blok, ktorý vytvoril prirodzenú hrádu na vodnom toku a dal tak možnosť jazeru vzniknúť. Izra sa nachádza na juhovýchodnom úbočí Miliča, v hustých listnatých lesoch, v blízkosti je menšie jazero Malá Izra, ktoré postupne zarastá a mení sa na mokrinu, respektíve rašelinisko.
13. Veľký Milič
Sútok riek Torysy a Hornádu
15. Hrad Slanec
zdroj: www.referaty.sk